DENÍK SURFAŘE

Sobota 21.4.2018

Každodenná misia

Aj keď to dnes vyzeralo na masívnu búrku nielen v Šurinkinom bruchu, ktorá ma problémy s „Bali Belly“, ale aj vonku, rozhodol som sa pokračovať v mojej každodennej misii a vyraziť aj dnes zdolávať balijské nevyspytateľné vlny v hipsterskej lokalite Canggu.

Začiatočnícky entuziazmus

Nevyspytateľné preto, lebo napriek tomu, že predpovede ukazujú najlepšie podmienky už niekoľko dní, tieto vlny sa ani zďaleka netvária ako najlepšie. Tiež podľa tých istých systémov, čo generujú tieto predpovede, sú tieto vlny vhodné pre začiatočníkov až stredne pokročilých. Lenže keď som sa prvýkrát ešte v októbri ako úplný začiatočník plný odhodlania a entuziazmu vybral surfovať práve na týchto vlnách, potom čo mi spadli tak dvojmetrové vlny štyrikrát za sebou na hlavu a ja som sa mierne topil, tak som nadobudol presvedčenie, že označenia a predpovede týchto systémov môžu byť jemnučko skreslené. Toto moje tvrdenie potvrdzuje tiež aj fakt, že dva dni dozadu napriek priaznivej predpovedi pre začiatočníkov mi trvalo celú večnosť dostať sa späť na line-up a.ka. miesto kde čakajú surfisti na vlny.

Nekecaj a pádluj

Slnko sa vznášalo ešte pomerne vysoko nad obzorom, čo znamenalo, že som mal približne tridsať až štyridsať minút, kým bude tma. Spočiatku bežná rutina, a to doplávať na miesto kde sa lámu vlny, sa menila na Úlohu Nesplniteľnú. Po niekoľkých minútach pádlovania na jednom mieste spolu s ďalšími štyrmi odvážlivcami som bol ešte pozitívne naladený. A aj keď som si nemohol vychutnávať západ slnka, lebo po podplávaniu a.k.a „duckdivu“ jednej vlny som mal čas akurát tak zaostriť na ďalšiu, ktorá ma odniesla ešte bližšie k brehu, tak som veril, že to dokážem. Avšak ako sa pomaly moji spolubojovníci začali otáčať k brehu, a po ďalšej štvrťhodinke pádlovania osamotený v bielych perejách s odpadávajúcimi rukami, som cítil ako moje svetielko nádeje slabne. Našťastie pre moje odhodlanie to nebolo svetielko nádeje ktoré slablo, ale to slnko už zachádzalo za obzor. “Makaj vole a pádluj, hádam nepovieš Šuri že si dnes nedopádloval na line up!” hovoril som si v duchu, snažiac sa vyhnúť mojej osobnej prehre. Podľa mojich odhadov trvalo celkovo pol hodinu kým som sa dostal späť na line-up.

Surferská sebadôvera podlomená

Ale čo je hlavné a podstatné, nevzdal som sa, aby som následne nechytil vlnu, a nechal sa vcucnúť do hlbín dna a vypľuť až na brehu ďalšou a ešte väčšia za ňou, ktorú som kôli tme ani nevidel. Chcel by som vyvodiť z tohoto nejaké motivačné ponaučenie, ale žiadne ma nenapadá.

Viem ale, že napriek tomu, že mi takéto situácie vedia jemne podlomiť moju surférsku sebadôveru, ani zďaleka ma neodradia.

Vyčerpanosť a záchodové prkienka

Ani búrka na obzore, ani búrka v apartmáne, ani nepresné predpovede a nevyspytateľné vlny ma dnes  neodradili. Už som dorazil na miesto, kde sa sufuje, a.k.a. „surf spot“, keď som si uvedomil, že sa trasiem ako malý ratlík. Táto anomália sa mi občas stáva keď som vzrušený, vyčerpaný, alebo kombináciou oboch.

Sám sa divým ako môže byť človek vyčerpaný po dni ničnerobenia. Dávam to za vinu tomu neskutočnému pobytu v teple, či prechodmi medzi klimatizovanými miestnosťami, alebo len pobytu v klimatizovanom apartmáne. Nie je ojedinelé, že keď vstanem aby som išiel na toaletu, sa mi hlava tak zatočí, že zbúram všetky steny a zárubne po ceste. V ten moment nie som ani len schopný čúrať v stoji, ale musím si urýchlene sadnúť bez skontrolovania polohy prkienka, a tak z času na čas sa mi stane, že moju detsky hebkú pokožku nechtiac zachladím keramickým zázrakom modernej spoločnosti. Som fajnovka a takéto zážitky mi nerobia dobre, ale potvrdzujú fakt, že keď chcete bývať v trópoch mali by ste vedieť veľa odpočívať a sklápať po sebe hajzlové prkienko.

Spokojný surfér, to je najviac

Napokon, surf to bol dnes dobrý a ja som spokojný. A čo môže byť lepšie ako keď je človek spokojný, však?!? No predsa byť veľmi spokojný. Ale pri štyridsiatich ľuďoch čakajúcich na jednu vlnu je aj malá spokojnosť moja dnešná výhra. Vedel by som si predstaviť, že by to bolo aj oveľa lepšie, ale to by som musel stratiť zábrany a chytať každučičkú vlnu ktorú by som vládal chytiť, hladiac síce na pravidlá, ale nehladiac na ľudí ktorí by stáli v ceste. To by znamenalo možno zopár prejdených hláv sufrom, pravdepodobne zopár rozčúlených lokálov, ktorí aj tak neriešia nejaké surférske pravidlá a proste keď stoja na vlne, tak je ich a hotovo. A možno aj nejakú potyčku. Kto ma pozná, vie, že sa potyčkám snažím vyhnúť, pretože ak náhodou nejaká vznikne tak ja som Superman a v okolí nieje žiadny kryptonit. Jedine že by bol. Žiaľ mám pocit, že práve voda je akýsi kryptonit a ja stále nedokážem svoje supersurferskéschopnosti rozbaliť na plno. Nevadí, možno zajtra. 

S konštatovaním že som spokojný, že počasie vyšlo na výbornú, a že jediná búrka ktorá stále pretrváva je tá v Šurinkinem bříšku, musím jej ísť kúpiť suchú bagetu.

Facebook Comments
 


Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *